Ceruzka... predmet, s ktorým sa stretávame v našej každodennej realite (na pracovnom stole, v peračníkoch detí, v rukách architektov, či umelcov). Málokoho z nás napadne hlbšie sa týmto pojmom zaoberať – tu však treba zdôrazniť jeden dôležitý fakt: „Nie je ceruzka ako ceruzka!“. Ceruzky sú využívané v rôznorodých odvetviach, preto treba pri ich kúpe prihliadať na určité parametre, ktoré nám vravia o možnosti ich správneho využitia. V nasledujúcich riadkoch by sme Vám radi priblížili ako vybrať tú správnu, ako čítať ich značenie, či ako si vizualizovať danú tvrdosť tuhy.

Na úvod sa krátko oboznámime s pôvodom ceruziek. Neďaleko mestečka Borrowdale (UK) bolo v roku 1564 objavené ložisko grafitu, ktorý ľudia začali používať na písanie. Mal ale jednu nevýhodu – nefarbil len papier, ktorého sa dotýkal jeho hrot, ale taktiež ruky pisateľa a všetko ostatné. Preto ľudia rafinovane začali obaľovať grafit do handier. Grafitová tuha v dreve (ceruzka ako ju poznáme dnes) sa dochovala zo 17. storočia. Neskôr sa ku grafitu začali pridávať sadze, íl, vosk, či iné organické látky – tak vznikli rôzne tvrdosti ceruziek. Kvalitná ceruzka by mala obsahovať v priemere 96 % uhlíku a častice by mali byť menšie ako 10 mikrónov. Jednou z najznámejších a najväčších firiem na výrobu ceruziek je KOH-I-NOOR a to vo svetovom merítku.

Teraz prejdeme k praktickej časti, ktorá by mala pomôcť ľahšie sa orientovať vo svete a parametroch ceruziek. Najdôležitejším aspektom je tvrdosť tuhy. Samozrejme, berieme do úvahy aj telo ceruzky (drevené, bezdrevité, rôzne mechanické), ale primárnu úlohu hrá ikonickosť línie, za ktorú zodpovedajú práve kvalitatívne vlastnosti tuhy.

Značenia túh sa najčastejšie označujú formou európskeho a amerického systému tvrdosti.

Podľa európskeho systému sa tvrdosť tuhy označuje číslicami a využíva k tomu stupnicu

1 – 9, ktorá sa spája s písmenami H, B, F. Tieto písmená vypovedajú o nasledovnom:

  • H (hard – tvrdý),
  • B (black – čierny),
  • F (firm – pevný).

Mäkké tuhy obsahujú viac grafitu a tvrdé, naopak viac ílu. Najmäkšou tuhou je 8B (9B je už prírodný grafit), najtvrdšou je 10H. Ceruzky pod označením HB a F sú najpredávanejšími a nachádzajú sa niekde uprostred na stupnici tvrdosti. Dôležité je uvedomiť si, že čím tvrdšia je ceruzka, tým svetlejšiu stopu zanecháva a naopak, čím je mäkšia, tým je jej stopa tmavšia.

Pre lepšiu orientáciu v stopách ceruziek podľa tvrdosti, uvádzame nasledujúcu stupnicu:

 

Podľa amerického systému rozoznávame ceruzky 1, 2 a 3. S týmto označením sa často stretneme v škole. Kde teda hľadať tieto tvrdosti pre našich školákov? Presne uprostred stupnice:

  • Ceruzka č.1 je označená písmenom B (vhodná na kreslenie),
  • ceruzka č. 2 je vlastne ceruzka HB (vhodná na písanie a kreslenie) a 
  • ceruzku č. 3 nájdeme pod písmenom H (vhodná na rysovanie).

Pre lepšiu orientáciu v stopách ceruziek podľa tvrdosti, uvádzame nasledujúcu stupnicu:

 

 

Dve základné činnosti, pri ktorých sa ceruzky využívajú, sú rysovanie a kreslenie.

Do rysovania spadá nielen rysovanie na geometrii, či deskriptíve, ale taktiež tvorba stavebných, konštrukčných výkresov, či strojárskych výkresov. Preto je dôležité myslieť na to, že ceruzky, ktoré vyberáme na rysovanie musia byť stredne tvrdé, ideálne tvrdé. Tvrdšia ceruzka totižto zanechá tenkú stopu a nebude sa rozmazávať.

Ceruzky, ktoré sa využívajú na kreslenie by mali byť zvolené z veľkej časti z opačného pólu stupnice ako ceruzky na rysovanie. Na kreslenie volíme mäkkú ceruzku, ktorá sa krásne kĺže po papieri a dovoľuje tvorcovi uvoľniť ruku. Čím mäkšiu tuhu zvolíte, tým bude stopa po ceruzke černejšia a širšia. Pokiaľ ste študentom akejkoľvek umeleckej školy s výtvarným zameraním, určite budete potrebovať nasledovné ceruzky: H4, H2, HB (F), B2, B4, B6, B8.

Je len na vás, či zvolíte určitú tvrdosť, prípadne časť daného rozsahu tvrdosti, alebo si zaobstaráte celú škálu. Veríme, že po našom menšom teoretickom exkurze o svete ceruziek, bude pre Vás voľba tej správnej ceruzky jednoduchšou a spoľahlivejšou. 

 

Tím OfficeLand